Dýchacia sústava
Z funkčného hľadiska možno dýchaciu sústavu rozdeliť na dve časti:
dýchacia rúra - privádza z nosa a úst kyslík do pľúc
pľúca (pulmo) - dochádza v nich k výmene dýchacích plynov
Dýchacia rúra
Dýchacia rúra má vo všetkých oddieloch rovnaký výstavbový plán. Jej základ tvorí chrupkový skelet, ktorý zabraňuje zúženiu dýchacích ciest. Na chrupkovitom základe je uložené podsliznicové väzivo, ktoré obsahuje uzlíky miazgových buniek a je silne prekrvené. Vnútorný povrch dýchacej rúry vystiela sliznica mukóza pokrytá riasinkovým epitelom. Sliznica tvorí značné množstvo hlienu zachytávajúceho nečistoty vdychovaného vzduchu.
Dýchaciu rúru tvorí:
nosová dutina (cavum nasi)
nosohltan (nasopharynx)
hrtan (larynx)
priedušnica (trachea)
Nosová dutina
Nosová dutina (cavum nasi) je nosovou priehradkou rozdelená na dve polovice. Nosová dutina je spojená s prínosovými dutinami umiestnenými v čelovej, čuchovej a klinovej kosti. Dutinu nosa vystiela sliznica, ktorá obsahuje veľa hlienových žliazok. V hornej časti nosovej dutiny je čuchové pole, ktoré tvoria čuchové bunky. Vzduch sa prechodom cez nosovú dutinu prehrieva, zvlhčuje a zbavuje prachu.
Nosohltan
Nosohltan (nasopharynx) je horný oddiel hltana, do ktorého ústia choány nosovej dutiny. Z oboch strán ústi do nosohltanaEustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou stredného ucha. Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle tvorené z miazgového tkaniva.
Hrtan
Hrtan (larynx) je asi 6 cm dlhý, rúrovitý. Tvorí ho súbor hrtanových chrupiek (štítna, prstienková, hlasivkové chrupky). Od hltana je hrtan oddelený hrtanovou príchlopkou (epiglotis), čo je chrupka, ktorá sa pri prehĺtaní preklápa cez vchod do hrtanu a zabraňuje vniknutiu potravy alebo tekutín do ďalších častí dýchacej sústavy.
Hrtanová dutina je v strede zúžená (v priereze má tvar presýpacích hodín). V zúženej časti sú napnuté hlasivkové väzy. Ich rozochvením vydychovaným vzduchom vzniká základný tón hlasu. Jeho výška závisí od rýchlosti prúdiaceho vzduchu a napätia väzov. Tento základný tón sa zosilňuje v rezonančných dutinách (hrtan, ústna dutina) a pomocou jazyka, zubov a pier vzniká artikulovaná reč.
Priedušnica
Priedušnica (trachea) nadväzuje na prstienkovitú chrupku hrtana a je uložená pred pažerákom. Je asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupiek. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Vo výške 4.-5. hrudníkového stavca sa rozdeľuje na priedušky (bronchy), ktoré vstupujú do pľúc. Tu sa mnohonásobne vetvia a tvoria bronchiálny strom.
Pľúca
Pľúca (pulmo) sú špongiovitý, párový orgán tvorený z pravých a ľavých pľúc. Medzi nimi je medzipľúcie, priestor, v ktorom je uložené srdce. Horná časť pľúc - pľúcne hroty, siaha až nad okraj kľúčnych kostí a dolná časť - báza pľúc, nasadá na bránicu (diafragmu). Pľúca sú hlbokými zárezmi rozdelené na pľúcne laloky, pravé pľúca na tri a ľavé na dva laloky. Povrch pľúc pokrýva blana - popľúcnica.
Priedušky sa po vstupe do pľúc vetvia na stále jemnejšie vetvy. Bronchy s priemerom asi 1 mm sa nazývajú priedušničky (bronchioly). V ich stenách sa už nenachádza chrupka. Priedušničky sú zakončené polguľovitými vačkami - pľúcnymi mechúrikmi (alveoly). Ich stenu tvoria väzivové vlákna, medzi ktorými je spleť krvných vlásočníc. Dutinu alveoly vystiela vrstvarespiračného epitelu. Tu dochádza k výmene dýchacích plynov medzi krvou a pľúcami.
Mechanizmus dýchania
Dýchanie delíme na štyri čiastkové procesy:
ventilácia pľúc - doprava vzduchu z ovzdušia do pľúc a opačne
vonkajšie dýchanie - výmena dýchacích plynov medzi alveolami a krvou
vnútorné dýchanie - výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami
bunkové (celulárne) dýchanie - rozklad živín v bunkách