Nervová sústava

Funkciou nervovej regulácie je reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a spolu shormonálnou sústavou zabezpečiť rovnovážny stav organizmu. Podstatou nervovej regulácie je pohotovo premeniť podnet - informáciu z okolia na signál, ktorý zmenou elektrického potenciálubunkovej membrány vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Fylogenetický vývoj nervovej sústavy odráža dosiahnutý stupeň dráždivosti, t.j. schopnosti organizmu prijímať podnety a primerane na ne reagovať. Úmerne tomu sa nervová sústava jednotlivých organizmov štruktúrne aj funkčne zdokonaľovala a nervové bunky sa organizovali do príslušného typu nervovej sústavy.

Vo fylogenéze nervovej sústavy predstavuje najdokonalejší typ rúrková nervová sústava stavovcov. Vznikla z ektodermu vo forme nervovej rúrky uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou. Z nervovej rúrky sa vyvinula miecha, z ktorej vychádzajú miechové nervy. V prednej časti tela sa miecha zväčšila a utvoril sa mozog. Mozog sa nevytvoril len u bezlebečného kopijovca, ktorého nervovú sústavu tvorí iba miecha.

Rúrková nervová sústava sa postupne funkčne diferencovala na ústrednú nervovú sústavu a obvodovú (periférnu) nervovú sústavu. Vývoj jednotlivých častí mozgu viacerých stavovcov nebol v priebehu fylogenézy priamočiary. Napr. pre žraloky ako výrazné predátory je potrebný dokonalý čuch, preto sa aj v mozgu prednostne vyvíjali čuchové centrá.

Nižšie stavovce majú mozog diferencovaný na tri časti, ktoré inervujú dôležité zmyslové orgány:

    predný mozog - čuch

    stredný mozog - zrak

    zadný mozog - polohovorovnovážny orgán

Pôvodnú nervovú rúru predstavuje mozgový kmeň. Patrí sem aj predĺžená miecha, časť stredného mozgu a medzimozgu. Práve preto sa tu sústreďujú najstaršie reflexné reakcie živočíchov. Úplný mozog vyšších stavovcov sa postupne diferencoval v smere od zadného mozgu na päť častí:

    predĺžená miecha

    zadný mozog (most a mozoček)

    stredný mozog

    medzimozog

    predný mozog

Len u najprimitívnejších stavovcov (kruhoústnice) je mozog zložený zo štyroch častí (predĺžená miecha nie je rozlíšená od miechy) a všetky časti sú uložené lineárne za sebou.

Hlavným vývojovým smerom bolo zdokonaľovanie a rast predného mozgu, v ktorom najvyšší stupeň rozvoja predstavuje mozgová kôra (najväčšia u cicavcov). V nej sú sústredené ústredia najzložitejších nervových funkcií.