Oporná sústava

Oporná sústava

Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, a kostných spojení. Kostru človeka tvorí približne 206 kostí.

Podľa tvaru rozoznávame kosti:

dlhé kosti (napr. ramenná kosť, stehenná kosť)

krátke kosti (napr. zápästné a priehlavkové kosti)

ploché kosti (napr. lopatka)

vzdušné (pneumatické) kosti (napr. čelová kosť)

Každú kosť tvoria tri základné zložky:

okostica (periosteum)

vlastné kostné tkanivo

kostná dreň

Povrch kosti pokrýva väzivový obal - okostica (periosteum). Je bohato prekrvená a prechádzajú ňou nervy. Zabezpečuje výživu a inerváciu kostí. Pod okosticou je vlastné kostné tkanivo tvorené z kompaktnej kosti, ktorá sa skladá z koncentricky usporiadanej kostnej hmoty okolo Haversových kanálov tvoriacej tzv. Haversov osteón (Haversov systém). Vnútro kosti tvorí dreňovú dutinu vyplnenú kostnou dreňou. V plochých kostiach a hlaviciach dlhých kostí je pod kompaktnou kosťou ešte hubovitá hmota, ktorú tvorí množstvo navzájom sa prelínajúcich trámčekov.

Kostná dreň vypĺňa dreňové dutiny dlhých kostí a drobné priestory medzi trámcami hubovitej kosti. Je tvorená zo siete väzivových vláken a rozvetvenej siete ciev. V mladosti má červenú farbu. Červená kostná dreň je krvotvorným orgánom. Postupne je nahrádzaná tukovým tkanivom a mení sa na žltú až sivú kostnú dreň. V tej už neprebieha krvotvorba.

Rast kosti je dlhodobá záležitosť. Proces vzniku kostného tkaniva z existujúceho väzivového alebo chrupkového modelu sa nazývakostnatenie (osifikácia). Poznáme dva typy osifikácie:

väzivová (dezmogénna) osifikácia - fibroblasty sa menia na osteoblasty, ktoré produkujú kostnú hmotu, postupne sa do nej zalejú a menia na osteocyty

chrupková (chondrogénna) osifikácia - chondrocyty sú postupne rozrúšané na miestach, ktoré sa nazývajú osifikačné centrá, a ich miesto zaujmú fibroblasty postupne sa meniace na osteoblasty a osteocyty

Osifikácia prebieha v závislosti od tvaru kosti rôznymi spôsobmi:

ploché kosti - prebieha u nich prevažne väzivová osifikácia (napr. ploché kosti lebky)

krátke kosti - prebieha u nich chrupková osifikácia

dlhé kosti - prebieha u nich väzivová osifikácia, ktorou rastú do hrúbky, a chrupková osifikácia, ktorou rastú do dĺžky

U dlhých kostí prebieha osifikácia z viacerých osifikačných centier, ktoré sa nachádzajú v koncových častiach - epifýzach(nákončiach) a v stredovej časti - diafýze. Z nich sa premena chrupky na kosť šíri všetkými smermi. Medzi telom kosti a kĺbovýmikoncami sa zachováva neosifikovaná chrupkovitá platnička - rastová chrupka. Tá zabezpečuje rast kosti do dĺžky. Jej činnosť je ovplyvňovaná rastovým hormónom. Rast kostry je väčšinou ukončený medzi 18. až 20. rokom života. Vtedy osifikuje aj rastová chrupka. Rast kosti do hrúbky sa deje pomocou väzivového obalu - okostice. Krátke kosti nemajú epifýzy ani diafýzu, osifikácia prebieha naraz z ich vnútra k povrchu kosti.

Kosti sa spájajú pohyblivým alebo nepohyblivým spojením. Nepohyblivo môžu byť kosti navzájom spojené:

väzivom, napr. kosti lebky sú spojené švami

chrupkou, napr. spojenie rebier s hrudnou kosťou

kostným tkanivom - kosti navzájom zrastajú, napr. panvu tvoria tri zrastené kosti

Pohyblivé spojenie kostí sa uskutočňuje v kĺbe. V ňom sa kosti navzájom iba dotýkajú. Dotykové plochy sú tvarovo prispôsobené pohybu. Jedna dotyková plocha tvorí kĺbovú jamku a na druhej kosti sa nachádza kĺbová hlavica. Dotykové plochy tvoríhyalinná chrupka a po okraji dotykových plôch sú kosti spojené kĺbovým púzdrom.

Kostru človeka možno rozdeliť do troch celkov:

kostra trupu (chrbtica, rebrá, hrudná kosť)

kostra končatín

kostra hlavy (lebka)